ADV TOP
ADV LEFT

Cesta za deťmi bola, kľukatá. Tešili sme sa, plakali sme ale nakoniec sme sa dočkali 2 zdravých detí. Cieľ splnený. Cieľ splnený? A preto, že to nebolo jednoduché som bola presvedčená o tom, že len tak tehotná nebudem ;o)

Konečne prišiel večer, deti spia, v peci horí oheň. Manžel vyťahuje fľašu červeného, plánujeme ďaľší deň. Je nám spolu dobre.

Mám divného tušáka. Vyzerá to tak, že som si to zle zrátala. MS má prísť až o týždeň. Červík mi vŕta v hlave... alebo v delohe ;o)?

Pomoc, haluška... nechápem, ako...? Ako to poviem mužovi?

Dni ubiehajú, brucho rastie, červík dáva o sebe vedieť. Máme spolu pred sebou už len pár dní a ja stále nechápem, čo sa stalo. Obávam sa toho čo príde.

Posledné dva týždne som očakávala, že konečne porodím ale dnes je krásny deň, nemám čas na nejakých poslov, ide sa do prírody. Ešte volám dule, že ma nejak divne bolí brucho, zhodnotili sme to tak, že keby niečo zavolám. Deti na bicykloch, manžel v teniskách, behom za nimi vrámci tréningu, ja trénujem na preteky rýchlej chôdze. Divím sa akú mám kondičku, nič ma nebolí...

Pred tým ako idem spať volám opäť dule, že asi nič, len planý poplach. Aj keď ona si myslí, že už je to ono. Idem spať. O polnoci sa budím na bolesť... nevadí poslovia, do 2h to prejde... zaspávam... uaaah.... zaspávam.... a tak až do rána každých 20-30min... blbý poslovia. Naštvaná si ráno dávam sprchu... nič extra sa nedeje.

Manžel ostal pre istotu doma, tak máme po víkende ešte jeden deň, je to príjemné. Sem tam sa objaví nejaká kontrakcia, ale nič čo by ma donútilo zamyslieť sa. Cez obed si líhame spať.

Budí ma kontrakcia. Po obede si opäť dáme prechádzku lesom s Lukášom, Katka je u babi. Za ten čas sa zas objavili poslovia. Nepravidelný, ale na môj vkus to nejak bolí. Okolo 4 mi volá kamoška, aby som láskavo šla do pôrodnice, že určite rodím (no jasné, ona to vie lepšie) a keď nič tak nech malému skontrolujú ozvy. Dobre, dobre pouvažujem nad tým. Hráme futbal s Lukášom.

Ani som si nevšimla ale kontrakcie sú nejak častejšie (nie každú hodinu ale po 15min :o)). Na ceste do auta musím zastať a predýchať. Ludia na mňa divne pozerajú. V aute volám dule, že predsa len sa idem dať skontrolovať.

Okolo 18-tej prichádzam na recepciu dobrý deň, asi rodím. Doktorku, sanitára aj recepčnú som asi pobavila. Dr. ma zasypala otázkami... aké su bolesti, ako často, kolký krát rodím. Myslím, že keby som povedala, že prvý tak ma pošle domov.

Kontrakcie, začínajú byť častejšie a začínam sa pri nich trochu krútiť. ste na 4cm... po chvíli zaváhania ma príjmu :o). Volám dule, menežuje deti, že mám zavolať keď budem na 6-7. Monitor nevykazuje žiadne známky kontrakcií, ale mňa stále bolí brucho a zle sa mi leží, sakra kedy to už dajú dole?

Prichádza manžel. Revem ako decko, bojím sa, nie som pripravená, čo ma čaká, teším sa? Manžel odchádza za deťmi. Monitor dávaju dole. Po chvíli niečo vo mne křupne...vodopád. Volám dule, že už som na tých 6-7. Vychutnávam si luxus, škoda že nie štandard pôrodníc, obrovský sprchový kút len pre mňa, kľud... uaaah to bolí... nedokážem opustiť sprchu. Nakoniec sa premáham a vyliezam. Kontrakcia... cítim, že ďaľšia už bude s tlakom... vrhám sa po telefóne na sestríčky... suniem sa k zemi na 4... fufufu, volám že už to ide.

Vyliezam na kozu, chcú po mne aby som si ľahla... budem na štyroch aj keby...fufufu... prichádza Mudr. prosíkam už môžem tlačit? Mmmammmmammma sústreďujem sa na slabiku ... ešte 1-2 kontrakcie. Usudzujem, že 1. Sedím. Dobieha dula, v pravý čas. Nevidím ju ale počujem, chytá ma za ruku, vie presne čo potrebujem. Bolí to jak... ale ide to neuveriteľne hladko. Najprv rúčka, hlava, trošku sa zasekol ale nakoniec je vonku, drobec, dotýkam sa ho... Chcem ho na brucho, ale má príliš krátky pupočník. Konečne som sa dočkala, leží na mne, tvári sa že sa prisal, dívame sa na seba... úžasné. Môj Ondrej.

Ale aby to nevyzeralo príliš ružovo. Ľahkým pôrodom sa to skončilo. Ešte raz mi niekto bude tvrdiť že 3. dieťa sa len tak zvezie popri tých ostatných... Ondrej je takmer kópia Katky. Večne nespokojný, nespí, ticho je iba pricucnutý a to nemôže byť večne, hm. Teším sa na ten deň, keď sa odstaví a my si znova v kľude otvoríme fľašu červeného, akurát že tento krát sa neprerátam ;o)





Přidat komentář


Bezpečnostní kód
Obnovit

Zpět nahoru
Poslední diskuze
    Poslední příspěvky
      Poslední komentáře
        © 2009 - 2013 Baby-Cafe.cz, všechna práva vyhrazena.

        Partnerské odkazy