Keď sa darí, tak sa darí !

Pôvodne som mala naplánované, že nenapíšem skôr ako  29. novembra, ale dnes, dnes je výnimočný deň. Dnes som sa rozhodla, že už nebudem dlhšie čakať. Ani jeden deň, ani hodinu, ani len minútu! Musím to urobiť hneď, teraz a tu.

Pamätáte sa, ako sme doma menili tie okná? Pamätáte sa, že sme pritom aj vymaľovali celý byt? A že sa v tom istom čase aj opravovala strecha?  Bola to riadna fuška. Poriadne som si vtedy zamakala. Všetko poupratovať, poumývať .... jaj, ako som sa len namáhala, nosila ťažké bremená, naťahovala so záclonami, garnižami, napínala celé telo ... neskoro som chodievala unavená a vyčerpaná spávať ...ruky zničené, vysušené a popraskané,  po rebríku som chodila hore dole na tú strechu a vynášala a znášala. V práci som nosila ťažké krabice so spismi do archívu.

A pamätáte sa, ako sme tesne pred týmto všetkým absolvovali našu piatu insemináciu?  Ako som vtedy písala do denníčka, že mala celkom iný priebeh ako tie predošlé?   Doteraz si s úsmevom vybavujem doktorovu odpoveď, keď som mu povedala, že som zákrok vôbec necítila. Povedal, že to preto, lebo sa to konečne naučil robiť Smějící Pamätáte, ako som sa vám zdôverila, že od tejto inseminácie vôbec nič neočakávam .... cítila som sa vtedy tak nejako rezignovane. Po zákroku som tupo civela na doktorovu tapetu v počítači. A potom som sa vôbec nešetrila. Vysadila som utrogestan. Brala som ho len pár dní po IUI a potom som sa naň jednoducho vykašlala. A pamätáte sa, ako v tom istom čase napísala Juanca, že má pozitívny tehotenský test a tešila sa, že je tehulka? Škoda, že jej to nevyšlo Plačícínebovelmismutný

A pamätáte sa, ako mi Petosh sľúbil, že kúpi domov comp a dáme si zaviesť aj internet až budem tehulka?  Teraz tu sedím doma, vonku sa už zotmelo, sú ešte len štyri hodiny, ale mne sa nechce postaviť a ísť si zasvietiť, a tak sa tu slepím a na kolenách mám  položený nový krásny notebook a vyťukávam do neho slovko za slovom.  Tak ako mi ich slina nesie na jazyk.

.... teraz som sa zasekla. Zrazu mi tá slina zlyhala a ja neviem, ako ďalej písať. Musím ísť rozsvietiť ... už vôbec nič nevidím.

.... proste, keď už bolo všetko poupratované a znova sme začali bývať ako ľudia, vtedy som si začala uvedomovať, že tá mrcha už sakramentsky podozrivo dlho mešká. A hlavne ten utrogestan! Vždy predtým mi to ten utrogestan nejako držal a menzes som dostala až po jeho vysadení. Ale teraz?  Teraz som ho predsa už minimálne dva týždne nebrala. No nech to skrátim. Keď sme konečne išli do centra na krv a keď doktor pri ultrazvuku zahlásil "ale ja už to tam vidíííííím", nebola som ani tak veľmi prekvapená.  Vtedy som to už tak nejako v podvedomí vedela. Tak nejako som to cítila. Tak nejako, ako som si vždy predstavovala, že to budem cítiť. Že až sa to stane, budem cítiť, že sa to stalo, budem to vedieť.  A hneď som nadobudla silnú vieru, že tentokrát to už bude dobré Velmišťastný

Otehotnela som 4. októbra a doteraz som prekvapená, že sme to nakoniec zbúchali obyčajnou insemináciou. V 7. tt  sme s Petoshom videli na monitore to najkrajšie mihotavé svetielko na svete a keď doktor zapol zvuk, počuli sme ho. Počuli sme biť nášmu dieťatku srdiečko. Robilo bum, bum, bum .... bum a pritom sa to mihotavé svetielko tak mihalo, až som mala pocit, že chce vyskočiť z monitoru. Mne moje srdce skoro z hrude vyskočilo :-D Bol to jednoducho krásny pohľad. Je to zvláštny pocit, keď si človek uvedomí, že je v ňom nový život, že v jeho tele bije jedno veľké srdce a jedno úplne malinké. Že už nie som prázdna, chladná a vyhasnutá .... že vo svojom vnútri nosím nový život. Aj všetko to, čo nasledovalo, bolo krásne. To ako sme to neskôr oznámili rodičom, to ako sú všetci úprimne sťastní, krásny je každý jeden deň.

Pamätám si, ako som Missorke povedala, keď bola smutná z toho, že opúšťa e-mimino, že ja v jej novom dome otehotniem.

Dievčatá, prepáčte, že som to tak dlho tajila ....že som klamala, to len keď ja som sa tak veľmi bála, že to zakríknem. Že to dopadne rovnako, ako v júli.

Som rada, že máme vymenené tie okná, že nám netečie zo strechy, že máme vymaľovaný byt, že sme si nevedomky všetko tak krásne pripravili  na príchod nášho dieťatka, že mám ten nový notebook, že som dodržala sľub daný Missorke .... ale úplne najviac sa radujem z toho, čo mi DNES povedala moja dobrá sestrička, naša Janka.

Och tá naša Nana.  Je mladšia o dva roky a vždy hovorila, že nechce mať bábätko skôr, ako ho budem mať ja. Bola nešťastná z toho, že sa nám tak dlho nedarí. Nešťastná nezištne, pretože vedela, ako veľmi ja po dieťatku túžim. Nechcela ma raniť tým, že ona by otehotnela skôr. A tak sa o to ani nepokúšala.  Nedala si to vyhovoriť.  A ja som sa jej snažila stále vysvetliť, že je to celé nezmysel, že predsa nemôže na mňa čakať. Ona vždy opakovala, že budeme tehotne SPOLU a hotovo. A ja som jej neverila.

Lež tá naša Nana je asi dieťa šťasteny. Ako to ona proste naplánovala, tak sa aj stalo!  Alebo lepšie povedané: ZÁZRAKY SA DEJÚ !

Dnes ráno mi napísala cez icq:  Co myslis, budes kusna mama ?  Už keď sme boli malé sme sa dohodli, že ona bude krstná mama môjmu dieťatku a ja budem krstná mama jej bábätku. Mne dnešný deň pripadá ako krásny sen, ten najkrajší sen.  Janka  na to povedala, že dnešný deň je krajší ako sen, lebo je skutočný. Znova mala pravdu Mrkající  

Tak som šťastná, že máme vymenené tie okná,  vymaľovaný celý byt, že mám nový notebook, že som tehotná ..... môj bože, konečne sme sa dočkali, po piatich dlhých rokoch, ale najviac, z celého srdca som šťastná z toho, že je tehotná aj naša Janka, že obidve súčasne nosíme pod srdcom ten najkrásnejší dar boží.

Proste - KEĎ SA DARÍ, TAK SA DARÍ  Velmišťastný

... a to by asi tak bolo z mojej strany všetko.  Svoje vlastné pocity nám dúfam naša Nana napíše sama. Už sa na to teším.

Ika 10 tt





Zpět nahoru