ADV TOP
ADV LEFT

Koniec roku 2006 a rok 2007 boli pre mňa ťažkou skúškou. Dve, pomerne náhle a nečakané úmrtia v rodine (matka a babička), nechutné dedičské konanie ktoré definitívne zavŕšilo odcudzenie medzi mnou a súrodencami, partnerská kríza, troskotajúce kariérne plány a nezdary, permanentné zdravotné problémy zavŕšené dvojnásobným ťažkým relapsom chronického ochorenia a celoživotné obmedzenia z toho vyplývajúce. Neverila som, že ma v nasledujúcom roku (2008) ešte niečo môže prekvapiť -J Prekvapilo. A nielen to. Zabilo a postavilo na počiatok nutného prerodu, takého čo mení ľudí od podstaty. Štír zhorí aby orol vzlietol z popola. Tak sa staň.

Čím sa to vlastne začalo. Ani neviem. Divnými náhodami? Naliehaním vnútorného hlasu ktorý som vytrvalo ignorovala? Neprimeraným záujmom o ezoteriku? Pevným rozhodnutím zmeniť stávajúcu realitu, pochopiť zmysel bytia, premeniť nenávisť k ľuďom na lásku? Bolo to v únoru 2008. A práve vtedy zavítal ku mne nečakaný hosť. To všetko boli jeho znamenia. Znamenia čo osvetlili moju dušu.

Tušila som, no nechcela som vedieť. Cítila som, no nemilovala. Mala som len obavy.... Tak kúp si už ten tehotenský test!  Naliehala na mňa kamarátka. Tak som si ho kúpila a hlava sa mi celkom zakrútila...//. Ježišu, čo teraz, dcérka má len 19 mesiacov, partnerský život v rozpade, do toho kariérne plány a najmä chronická nemoc a lieky nekompatibilné s tehotenstvom (Ulcerozni colitida  UC - je nevyliečiteľné zápalové ochorenie hrubého čreva mám stredne ťažkú až ťažkú variantu) No, ježišu, no NIČ, potrat nebude, nemám na to, nechcem to! Hneď zavrhla som prvú z variánt, zostala tá druhá. Ale zostal tiež strach, obavy a pochybnosti. Rozkladali moju dušu, celých sedem mesiacov. Hnilobou cítiť ešte i dnes nech bojujem akokoľvek.

Prvé tri mesiace boli celkom pohodové. Vyšetrenia v Genete vyšli celkom fajn (brala som kôli UC imunosupresíva). Fyzicky som bola v absolútnom poriadku. Žiadne nevolnosti, UC v kľude, pracovala som na daňových priznaniach, študovala na skúšky, chodila na šamanské bubnovanie a spriadala plány ako si druhé dieťa i tehu užijem. Veď to už bude posledné! Konečne si spravím tie skúšky do komory daňových poradcov a budem pri deťoch trošku pracovať. Kedže budem mať konečne poriadnu kvalifikáciu tak moja práca bude dobre zaplatená a ja si budem môcť dovoliť pani na hlídání. A budem mať všetko, úžasné dve deti i prácu ktorá ma intelektuálne uspokojuje. A vzťah sa spraví z uvedených dôvodov nebudú dôvody na väčšinu sporov!.. A budem zdravá pretože choroba len z ničoty prišla a v NIČ sa zas obráti. Vysadila som imunosupresíva. Čítala som L. Hay a celkom verila svojim plánom, zhmotňovala predstavy.... veď sila myšlienky...... - Snáď som bola naivná. Osud mi dal päsťou po papuli. Už začiatkom štvrtého mesiaca tehotenstva. Skúšky som znova neurobila, racionálne celkom nepochopiteľné všetky tie skúsenosti, prax, vzdelanie, intelekt a čas a sily vložené až fatalizmom štíra čo všetko stavia na jednu kartu a neprehráva nikdy, a ja - prehrala som, och aká rana pre ego! UC sa mi rozbehla ešte v deň skúšky. Doma peklo  zlosť som obracala striedavo na seba, na spolubývajúceho i nenarodeného. Posledný stal sa prekážkou v mojich plánoch. Znie to hnusne? Bol to hnus. Aj UC sa hnusne rozbiehala krvavé hnačky, kruté bolesti brucha i chrbta, nevolnosti, únava, bolesti klbov, problémy s okom, podráždenosť, agresia, chudnutie... Poobede som si už ani netrúfla vychádzať z domu, prestala som chodiť i na milované bubny. Bála som sa každého hltu. V noci som spávala v čím ďalej v tým kratších intervaloch. Ignorovala som rastúce bruško, s ťažkosťami zvládala aktívne batoľa. Padla som... aby som znova vstala.

Čo vydrží jeden človek?Nie sú na to hranice. Lieky som hneď zavrhla, bolo mi jasné že bez najvyšších dávok kortikoidov sa od lekára nepohnem. Tak som k nemu radšej nechodila vôbec. Mimčo som dopovať nechcela. Skúšala som teda, pomerne dlho, čínsku medicínu (ČM) ktorá mi už raz veľmi pomohla. Pila som hektolitre nechutných bylinných čajov, konzultovala priebeh choroby s najlepšími odborníkmi, sprísnila už i tak prísnu dietu....a s nulovým efektom - tentoraz. Choroba sa ma držala ako kliešť. Našťastie tak i nečakané tehotenstvo -. S riadnym zápalom v tele a brutálnych krčoch som mohla potratiť hocikedy. Nestalo sa. Hazardovala som? Asi áno, viac som verila alternatívam ako konzervatizmu. Verila som špičkovým odborníkom na ČM, zahraničným profesorom s 25-ročnou praxou, tí radili  bez kortikoidov. Zmýlili sa? Neviem. Nepomohli. Začala som teda hľadať riešenie sama.

Karmická teória, liečiteľ, kinezia, regresia, aura-soma, taroty, astrologia, rodinné konštalácie, šamanské liečenie....priblížila som sa tým aspoň o krôčik viac k tebe...maličký?....k tomu čo si mi naznačoval?... k dôvodu tvojho vtelenia?... k vlastnej podstate bytia a celistvosti?... k nekonečnu vesmíru i putu čo nás spája? K dôvodu toho čo sa deje v naších životoch. Netuším. Bola som, zostala som ... hľadajúca, pochybujúca i jasom precitajúca, slabosilná žena, matka čo pochopiť chce utajené a predsa neraz cúvne strachom pred šokujúcim odhalením.

Všetko naznačovalo tomu že sa jedná o problémy vo vzťahoch. Neschopnosť prijať a dávať lásku, nedôvera voči ľuďom. Neschopnosť akceptovať ženskú a materskú stránku vlastnej bytosti. Bezdôvodná nenávisť a pohŕdanie s chlapmi - partnermi. Toto všetko generačne i karmicky dané, umocnené ešte nesprávnymi modelmi z detstva,  stereotypmi. Práca na celý život. Ďakujem všetkým čo pomohli mi porozumieť!

V 27 týždni tehotenstva som kapitulovala. Doslova som sa doplazila na gastro a nechala si nasadiť kortikoidy vo vysokých dávkach. Bola som i v nemocnici na kapačkách. Efekt prechodný či minimálny. Choroba ako rezistentný votrelec! Našťastie tak i posledný trimester môjho tehotenstva. Maličký cudzopasníček ma krásne vysával. Matka chudla, plod ukážkovo priberal. Mala som z toho až zvrátenú radosť. :-) Veď nejak to už spolu doklepeme, chlapček môj, nie sme predsa žiadne béčka!

Teraz sa jakž-takž držíme. Nakoniec, celkom nečakane pomohli vysoké dávky ATB. A či skôr rad šamanských rituálov na uzmierenie predkov? Tak či tak som plná nádejí. Na normálny život so svojim deťmi. Na to že sa o ne dokážem plnohodnotne postarať. Na prirodzený pôrod i kojenie svojho synčeka. Ale ak to posledné nepôjde, ber to ďas! Hlavne nech si v poriadku maličký môj. Začínam už vážne túžiť ... pevne ťa zovrieť v náručí. Čo vravíš? Že mám ešte voči tebe resty ? Myslíš ten láskyplný a harmonický partnerský vzťah?... Priestor lásky pre teba a dcérku. To bude to ešte riadna fuška, drobec. No mamka aspoň nezaspí vám na vavrínoch.

Ďakujeme vám za podporu a pomoc: holčiny z duchařiny, rybiček, října 2008 a z července 2006. Zvlášť ale moja vďaka patrí Evulke, Sutke, Berun, Denise i Blanke A predovšetkým Kiki a Namape  kamarátky moje som šťastná že ste!





Přidat komentář


Bezpečnostní kód
Obnovit

Zpět nahoru
Poslední diskuze
    Poslední příspěvky
      Poslední komentáře
        © 2009 - 2013 Baby-Cafe.cz, všechna práva vyhrazena.

        Partnerské odkazy