ADV TOP
ADV LEFT

Je dosť možné, že mám dlhšie vedenie, ale niektoré veci mi (poriadne) dochádzajú až teraz, čo som tretíkrát tehotná.

Prvé tehotentsvo žena prežíva asi najviac. Ani ja som nebola iná. Nevedela som sa dočkať 12.tt, keď sa vrchol maternice dostane na úroveň lonovej kosti, aby to na mne už konečne začalo byť vidno. Samozrejme dala som bábätku "pracovné" meno. Vecičky som nakupovala už od 20.tt. Hocikedy, aj o pol noci som presne vedela, v koľkom týždni a dni tehotenstva som. A dodnes si pamätám, že 18.novembra 2003 som ráno našla na tehuteste dve čiarky (keď si na to spomeniem, mám opäť tie isté zimomriavky po tele). Niekoľkokrát denne som študovala, čo sa práve v mojom tele deje, aké veľké je bábätko a čo všetko už vie. Samozrejme to všetko z niekoľkých zdrojov. Pripadala som si krásna a cítila som sa, akoby mi patril celý svet. Vedela som, že pôrod bolí, aj keď som vôbec netušila, čo to vlastne znamená. Vlastne napriek všetkému naštudovanému som nič nevedela, len som bola šťastná.

Pri druhom tehotenstve som mala naivný pocit, že už všetko poznám a nič ma vlastne nemôže prekvapiť. No všetko, čo som opäť zažívala mi prišlo dôverne známe, aj keď akési iné, nové a prekvapujúce. Na druhej strane som to už až tak neprežívala, nepripadala si pekná, nesledovala tehotenské týždne, nieto ešte dni, nesledovala ako rastie bábo, aj keď vrchol maternice som si často kontrolovala, dala som bábätku opäť "pracovné" meno a písala na BC tehotenský občasník.

A... už som čosi tušila...

Niečo, čo už viem naisto. Napriek tomu, že TP si pamätám len preto, lebo pripadá na Prvý sviatok vianočný a bábätko - chúďatko nemá ani žiadne "pracovné" meno. Asi práve vďaka tomu, že to zažívam tretíkrát a opäť je to také isté. Potrebovala som toto tehotenstvo, aby som si skutočne uvedomila, že mať deti je zázrak a aký veľký!

Až teraz mi to poriadne docvaklo, že hoci som to dieťatko ešte nevidela, hneď ako sa narodí si nebudem vedieť predstaviť, že by mohlo vyzerať ináč. Príde mi fascinujúce nosiť ho pod srdcom 9 mesiacov a celú tú dobu netušiť, či má blond vlásky ako Danko, alebo či sa mu budú točiť ako Samkovi prvý rok. Neviem, akej farby bude mať očká a ako roztomilo bude mat vykrojené ústočká, hoci to všetko je už dané.  Príde mi neuveriteľné, že hoci sme ešte nevybrali to pravé meno, tak už pár minút po narodení mi bude úplne samozrejmé, že sa volá tak, ako sa volá a nemôže to byť inak. Neprestáva ma udivovať, že tak, ako mi je teraz úplne samozrejmé, že sme štyria, bude mi o pár týždňov samozrejmé, že budeme piati a ďalší drobček mi bude (po čase) zamilovane hovoriť mama. Už som to dvakrát zažila, viem, že to presne takto bude.

Napriek tomu, že sa ešte nepoznáme, už tu s nami je, delí nás len moja brušná stena. Je to zázrak, že v tom mojom guľatom bruchu žije ďalší človek, pre ktorého som nateraz celý jeho svet. 

schamka 30tt





Přidat komentář


Bezpečnostní kód
Obnovit

Zpět nahoru
Poslední diskuze
    Poslední příspěvky
      Poslední komentáře
        © 2009 - 2013 Baby-Cafe.cz, všechna práva vyhrazena.

        Partnerské odkazy