ADV TOP
ADV LEFT

...a jak moře byl tvůj žal, nikomu tím nepomůžeš, život půjde dá á ál

Táto stará pesnička od Goťáka mi celú noc hrala v hlave.

Myslím, že som to tak nejak tušila. Stále som sa bránila radosti na ďalšie dieťa, všetky prípravy a nákupy som plánovala až tesne pred TP. Ale tešila som sa, že to vyšlo tak skvele a nebudú mať s Katkou od seba tak ďaleko.

Začalo to krvácaním v 14tt. Pohotovosť, všetko ok, ostal hematóm. Ten sa po čase začal vyplavovať. Vôbec nezáležalo či som cez deň ležala, alebo šla s Katkou na ihrisko. Ale s tým hnusákom pomaly odtekala aj plodová voda. V nedeľu to vyzeralo tak, že konečne skončilo špinenie. Niečo mi však hovorilo, že je to ako ticho pred búrkou.

Noc z pondelka na utorok, bola hodne búrlivá. Vonku búrka, Katka strašne zle spala a aj P2 bol nejaký aktívny. V utorok mi bolo divne už od rána. Ako keby som niečo zlé zjedla. Vypravili sme sa von. Na obed bola rákotkapusta a potom poobedná siesta. Po zobudení mi však začali kŕče. Myslela som, že to z tej kapusty. Šli sme von. Dosť sa to zhoršovalo, ale mňa nič netrklo, mávam problémy s trávením a bolí to podobne. O 18 som šla domov a manžela s Katkou nechala na ihrisku.

Myslím, že sa mi celkom zablokoval zdravý rozum. Len tak pre srandu som si zapla to počítadlo kontrakcií. Všetky boli do 2 minút. Dala som si teplé jedlo, niekedy to funguje. Nič. No tak kávu, aby ma prehnalo. Nič. Medzitým to začalo byť horšie, začala som sa zvíjať. O 20:00 som sa teda rozhodla, že pôjdem na pohotovosť.

Manžel ma len vykopol a šiel domov uložiť Katku. Zaklopem na dvere, že som v 20tt a mám kŕče v bruchu. Gynekológ hneď príde, sadnite si. Čakala som skoro hodinu, kŕče už boli v jednom kuse. Ja som to stále nechápala, že sú to kontrakcie. Nález doktora ma uzemnil dostatočne. Otvorená na 3cm, rýchlo do pôrodnice. Ledva som sa prezliekla do košele a sadla na vozík. Sanitárka naštartovala vrtuľu v zadku a šli sme.

Vystúpili sme z výťahu a rupla mi voda. Vtedy som pochopila, že je koniec, niet návratu. Zanadávala som jak pohan, taká zlosť vo mne prepukla. A už pri stole som cítila telíčko jak zo mňa vypadáva a prosila som nech nenechajú malého padnúť na zem. A potom prišla úľava.

Vôbec som to nepochopila. Viem, že občas potrebujem prefackať, ale takto?!! Som strašne naštvaná, asi na Boha alebo ja neviem na celý svet. Tak strašne moc som chcela aby si Katkou rozumeli. Aby boli partia.

Hovorila som si, že ak toto nedopadne, tak potom už asi nechcem byť tehotná. Strašne sa bojím, toho čo príde alebo možno nepríde. Z prvej straty ma vyliečila až Katka. Teraz to bude tiež dobrý liek, ale nemôžem to ukončiť takto. A tak sa modlím a prosím Boha ešte o 1 zdravé dieťa.

Všetkým vám moc ďakujem za povzbudivé slová a útechu. Tebe Peťa okrem iného aj za článok. Blbé je, že viem do akého hovna som šliapla a to ťažšie sa mi s tým bojuje a ešte ťažšie prijíma.

Danka





Přidat komentář


Bezpečnostní kód
Obnovit

Zpět nahoru
Poslední diskuze
    Poslední příspěvky
      Poslední komentáře
        © 2009 - 2013 Baby-Cafe.cz, všechna práva vyhrazena.

        Partnerské odkazy